História
Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriach k mestu sa ťažila hlavne meď. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy.
Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky.čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili do okolitých dedína miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky.
Kostol zasvätený Panny Márie začali stavať v roku 1890, dokončili ho s pomocou grófa Andrassyiho už v roku 1891, ale bol bez veže. Tá bola postavena až v roku 1927, kedy občania zakúpili i nový zvon, ktorý posvätil pán farár Ján Kočiš. Kostol sv. Jozefa, robotníka v Štilbachu bol dokončený v roku 1892 po ťažkej práci celej dediny. Občania museli vyrovnať a pozbierať skaly zo zrúcanín a vtedy objavili kosti starých nemeckých obyvateľov. Dubové schody, ktoré teraz vedú na chór, ženy doniesli na chrbtoch až z Rožňavy. Po skončení stavby kostola obyvatelia obidvoch dediniek postavili cirkevnú školu s bytom pre učiteľa. Na farskom úrade v Nálepkove sa ale zachovala zmluva medzi gazdami zo Štilbachu a Henclovej o zriadení cirkevnej školy v Štilbachu, o podmienkach platenia učiteľa z 12. júla 1857. Podpísaní boli štilbašský a henclovský richtár Johan Krajňák a Johan krak a 17 štibašských a 13 henclovkých gazdov za prítomnosti Augustína Fógela, farára banského mesta Vagesdrusel, Salomona a Pavla Jánofsyho, učiteľa.
V roku 1912 bola postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondišla (v súčasnosti Nálepkovo). V roku 1925 boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.
Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky.čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili do okolitých dedína miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky.
Kostol zasvätený Panny Márie začali stavať v roku 1890, dokončili ho s pomocou grófa Andrassyiho už v roku 1891, ale bol bez veže. Tá bola postavena až v roku 1927, kedy občania zakúpili i nový zvon, ktorý posvätil pán farár Ján Kočiš. Kostol sv. Jozefa, robotníka v Štilbachu bol dokončený v roku 1892 po ťažkej práci celej dediny. Občania museli vyrovnať a pozbierať skaly zo zrúcanín a vtedy objavili kosti starých nemeckých obyvateľov. Dubové schody, ktoré teraz vedú na chór, ženy doniesli na chrbtoch až z Rožňavy. Po skončení stavby kostola obyvatelia obidvoch dediniek postavili cirkevnú školu s bytom pre učiteľa. Na farskom úrade v Nálepkove sa ale zachovala zmluva medzi gazdami zo Štilbachu a Henclovej o zriadení cirkevnej školy v Štilbachu, o podmienkach platenia učiteľa z 12. júla 1857. Podpísaní boli štilbašský a henclovský richtár Johan Krajňák a Johan krak a 17 štibašských a 13 henclovkých gazdov za prítomnosti Augustína Fógela, farára banského mesta Vagesdrusel, Salomona a Pavla Jánofsyho, učiteľa.
V roku 1912 bola postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondišla (v súčasnosti Nálepkovo). V roku 1925 boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.